Takto nám opísali cestu do Osvienčimu deviataci:
Od školy sme odchádzali o 8.00 hodine. Cesta tam sa nám nezdala až taká dlhá lebo sme sa zastavili aj v žiakmi obľúbenom nákupnom centre, v Bialsko-Bialej, kde si každý z nás urobil radosť nejakým nákupom. Cestou tam sme navštívili aj Legoland, a aj napriek tomu, že už nie sme malé deti, išli sme si oči vyočiť. Všetky výstavné kúsky boli nielen chvályhodné, boli úchvatné. Po nakupovaní a okukovaní atrakcií sme nasadli do autobusu a vybrali sa do hlavného bodu našej cesty. Do Osvienčimu. Na sprievodcu sme nečakali dlho, len sa nám nedostal slovenský sprievodca, ale poľský. Aj s tým sme si dali rady, všetko nám prekladal p. Čučka. Boli sme prekvapení, ako perfektne mu to ide a nemá žiadnu rečovú bariéru. Návšteva v nás vyvolala rôzne pocity. Mnohým z nás zamrzol úsmev a hlavou sa premietali snímky ohavnej minulosti. Nasali sme veľa informácií, vedomostí a boli sme znechutení z toho, čo dokáže spraviť človek človeku. Zamýšľali sme sa nad tým, že to v podstate nebolo tak dávno, ako sa páchali tieto zverstvá. Skúsenosť to bola veľmi frustrujúca, no pre mladého človeka iná, ako informácia na hodine dejepisu. Až veľmi živá a bolestivá. Cesta domov nám ubehla veľmi rýchlo. Všetci sme sa tešili na rodičovské objatie. Chcem poďakovať v mene deviatakov všetkým, ktorí nám umožnili vidieť kus histórie. Ďakujeme!
Margaréta Kovalíková, žiačka 9.A