„Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc” - asi takto sa začal príchod všetkých bosoriek a stríg do areálu našej školy a telocvične. Pripomenuli sme si sviatok všetkých stríg, ktorým patrila celá noc, pretože tento deň, 13. december sa považoval za najkratší deň v roku a dlhá noc bola otvorená všetkým nebezpečným a škodlivým silám. Doobeda dievčatá siedmej triedy pod vedením p. uč. Durčákovej povymetali všetky kúty a kutice, aby odohnali od seba všetko zlé a nedobré a dievčatá prvého stupňa pod vedením p. uč. Ilievovej, Jagelkovej a Žofajovej pripravili Stridží bál spojený s jazdou na stridžom aute (fúrik), zložením skúšky odvahy, lezením po lavičkách, skákaním vo vreci a hádzaním podkovy. Bavili sa dievky mladšie i staršie, smiechu a čiernych pohľadov naša telocvičňa ešte toľko nezažila. Keďže je pôst, bál nebol sprevádzaný modernými piesňami a rytmickými melódiami, strigy si pospevovali svoju stridžiu hymnu a za doprovodu pani učiteliek si pripomínali zvyky a tradície spojené s týmto dňom.
V predvečer Lucie ľudia jedli cesnak (v súčasnosti napr. cesnakové hrianky), robili si krížik na čelo, sluchy, bradu a zápästie, cesnakom kreslili kríže na dverách domov a stajní. Obecní pastieri s veľkou trúbou obchádzali dedinu, zastavili sa pred každým domom a trúbením zaháňali bosorky, pričom trúbenie zakončili na krížnych cestách za obcou, kde sa bosorky schádzali. Inde mládenci práskali korbáčmi, pískali na píšťalkách, trúbili na rohoch a cengali kravskými zvoncami, aby hlukom vyplašili bosorky. Verilo sa, že v tento deň môžeme strigy aj uvidieť. Známa bola výroba lucijného stolčeka zo smrekového dreva, bez jediného klinca, ktorý slúžil na odhaľovanie bosoriek a na ochranu proti nim. S jeho výrobou sa malo začať na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom niečo urobiť. Výrobca stolčeka mal na ňom počas bohoslužby na Štedrý večer sedieť a takto mohol uvidieť všetky strigy za oltárom. Z kostola musel rýchlo bežať domov, aby ho strigy nedohonili. Aby ich zadržal, sypal za sebou mak premiešaný s obilím a šošovicou. Keďže strigy nesmeli zrno prekročiť, museli ho do posledného vyzbierať.
Podľa inej rady, kto sa každý večer od Lucie do Vianoc pozrie do zrkadla, na Štedrý večer v ňom uvidí strigu. Obľúbené boli aj ľúbostné veštby. Podľa najznámejšej z nich si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístkov, na dvanástich napísali rôzne mužské mená, trinásty mal zostať prázdny. Lístky potom poskrúcali a počas nasledujúcich dní ich postupne po jednom pálili. Predposledný lístok spálili ráno na Štedrý deň a posledný lístok otvorili večer. Na ňom bolo meno ich budúceho manžela.
Večer sa niektoré ženy prezliekali za Lucie. Obliekli sa do bielych plachiet, na hlavách mali uviazanú bielu šatku, ktorú mali stiahnutú do tváre, aby ich nebolo poznať. Tváre si ešte poprášili múkou a zväčšili zuby zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, druhá husie krídlo na zametanie pavučín. Takto prezlečené chodili po všetkých domácnostiach a bez slov (aby ich nespoznali), symbolicky bielili steny a vymetali kúty. Ak ich do niektorého domu nechceli vpustiť, natreli im okná vápnom.
Niekde ľudí strašili tým, že im do domov vhadzovali mačky a do okien dávali vyrezávané tekvice s horiacou sviečkou vo vnútri, ktoré sa ponášali na lebky. Zažili pritom množstvo zábavy a domácim prinášali radosť a potešenie.