Dnes, mi pripadla milá úloha pozdraviť vás aj takouto formou pri príležitosti mesiaca úcty k starším. Je mesiac október a ani my sme na vás nezabudli. Mnohí z vás sa dennodenne podieľate pri výchove svojich vnúčat a mnohokrát im nahrádzate rodičov, či kamarátov. Deti najlepšie vedia oceniť vašu lásku, pohladenie i vašu účasť pri spoločných hrách. Skláňame sa s úctou pred rokmi, ktoré ste naplnili činmi pre blaho nás všetkých. Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. V mysli sa roja spomienky – na všetko. Predovšetkým na chvíle pohody. Na to, že ten huncút má už svoje vlastné deti a vnúčatá, ktoré oplácajú aj za rodičov, láskou k svojim starým a prastarým rodičom. Minú sa roky. Uprostred starostí i radostí nastane pokles životnej aktivity človeka. Až jedného dňa, je tu staroba.
Natrhám si kvety pod lesom na stráni,
Vám starí rodičia, kytku dám do dlaní.
Hoc vlas vám šedivie a zrak sa zakalí,
príjmite od detí najkrajšie pozdravy.
Príjmite kytičku, čo slzou prevlhla
aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.
Nech sa vám predĺži životná vaša púť,
želáme zo srdca, vaša vnučka i vnuk.
Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami.
Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová.
Andrea Štureková, žiačka 9.A